Ako si udržať zdravé kĺby aj po päťdesiatke: Prevencia a účinná liečba

Vstať ráno z postele, vyjsť po schodoch alebo sa po dlhšom sedení bez problémov rozhýbať. Kým kĺby fungujú, ich každodennú prácu si takmer neuvedomujeme. S pribúdajúcim vekom sa však zvyšuje riziko osteoartrózy, najčastejšieho typu artritídy. Dobrou správou je, že bolesť ani obmedzená pohyblivosť nemusia byť nevyhnutnou súčasťou starnutia. Správny pohyb, primeraná hmotnosť a vhodná liečba môžu pomôcť zachovať funkciu kĺbov aj vo vyššom veku.

Čo sa deje s kĺbmi pri osteoartróze?

Osteoartróza, označovaná aj ako artróza, je chronické ochorenie kĺbov. Riziko jej vzniku sa s vekom zvyšuje a u žien je vyššie najmä po päťdesiatke.

Často sa o nej hovorí jednoducho ako o „opotrebovaní chrupavky“. V skutočnosti je proces zložitejší a osteoartróza zasahuje celý kĺb.

Zdravá kĺbová chrupavka vytvára hladký povrch na koncoch kostí a pomáha tlmiť záťaž pri pohybe. Pri osteoartróze sa jej štruktúra postupne mení a chrupavka sa poškodzuje. Zmeny však prebiehajú aj v kosti pod chrupavkou a ďalších štruktúrach kĺbu. Výsledkom môže byť bolesť, stuhnutosť a postupné obmedzenie pohybu.

Najčastejšie bývajú postihnuté kolená, bedrá a kĺby rúk, osteoartróza však môže zasiahnuť aj ďalšie kĺby.

Vyšší vek nie je jediným rizikovým faktorom

S pribúdajúcimi rokmi sa pravdepodobnosť osteoartrózy zvyšuje, samotný vek však ochorenie nevysvetľuje. Na jeho vzniku sa môže podieľať viacero faktorov.

Riziko zvyšujú najmä:

• predchádzajúce poranenia kĺbu, 
• jeho dlhodobé alebo opakované preťažovanie, 
• nadváha a obezita,
• genetická predispozícia,
• povolanie alebo šport, pri ktorých sa určitý kĺb dlhodobo jednostranne zaťažuje.

Nadváha má výrazný význam najmä pri nosných kĺboch, ako sú kolená a bedrá. Vyššia telesná hmotnosť znamená väčšiu mechanickú záťaž pri každom kroku a s obezitou súvisia aj metabolické procesy, ktoré môžu stav kĺbov ovplyvňovať.

Prevencia preto nezačína až vtedy, keď koleno prvýkrát zabolí.

Ako spoznať prvé príznaky osteoartrózy?

Osteoartróza sa zvyčajne rozvíja postupne. Spočiatku sa bolesť môže objavovať len pri väčšej námahe, dlhšej chôdzi alebo po celom dni na nohách. Neskôr môže obmedzovať aj bežné každodenné aktivity.

Medzi typické prejavy patria:

• bolesť kĺbu, často súvisiaca s pohybom alebo záťažou,
• stuhnutosť po odpočinku, napríklad po rannom vstávaní alebo dlhšom sedení,
• zmenšený rozsah pohybu,
• opuch v okolí kĺbu,
• pocit nestability alebo horšej funkcie kĺbu,
• praskanie, škrípanie či iné zvuky pri pohybe.

Samotné praskanie kĺbov bez bolesti ešte neznamená osteoartrózu. Ak sa však pridáva bolesť, opuch, stuhnutosť alebo postupne horšia pohyblivosť, je vhodné vyhľadať lekára.

Diagnóza nevychádza iba z röntgenovej snímky. Lekár zohľadňuje ťažkosti pacienta, zdravotnú anamnézu a fyzikálne vyšetrenie a podľa potreby doplní zobrazovacie alebo laboratórne vyšetrenia.

Zdroj: AdobeStock

Osteoartróza a reumatoidná artritída nie sú to isté

Bolesť a stuhnutosť kĺbov môžu sprevádzať množstvo ochorení. Osteoartróza a reumatoidná artritída majú odlišný pôvod a vyžadujú si odlišnú liečbu.

• Pri osteoartróze dochádza k postupným štrukturálnym zmenám v kĺbe a ťažkosti často súvisia so záťažou. Typická býva aj stuhnutosť po období nečinnosti.
• Reumatoidná artritída je naopak autoimunitné zápalové ochorenie. Imunitný systém pri nej napáda vlastné tkanivá a ochorenie môže okrem kĺbov zasiahnuť aj ďalšie orgány. Často postihuje viacero kĺbov a typická môže byť dlhšie trvajúca ranná stuhnutosť, opuch či symetrické postihnutie kĺbov na oboch stranách tela.

Práve preto nie je dobré každú bolesť kĺbov automaticky pripísať veku alebo „artróze“.

Pohyb kĺbom neškodí, práve naopak

Keď kĺb bolí, prirodzenou reakciou býva šetriť ho a hýbať sa čo najmenej. Pri osteoartróze však dlhodobá nečinnosť nie je riešením.

Pravidelná primeraná fyzická aktivita pomáha udržiavať rozsah pohybu a posilňuje svaly, ktoré kĺb stabilizujú. Pohyb zároveň pomáha udržať zdravú telesnú hmotnosť a môže zlepšiť bolesť aj každodenné fungovanie.

Vhodná býva chôdza, bicyklovanie, plávanie alebo cvičenie vo vode. Dôležitú úlohu má aj silový tréning. Silnejšie svaly v okolí kolena či bedra pomáhajú kĺb stabilizovať a zvládať každodennú záťaž.

Zdroj: AdobeStock

Ak ste sa dlhšie nehýbali, nemusíte začínať hodinovým tréningom. Oveľa väčší význam má pravidelnosť. Začnite kratšou aktivitou a intenzitu zvyšujte postupne.

Pri už diagnostikovanej osteoartróze alebo výraznej bolesti môže vhodné cviky individuálne nastaviť fyzioterapeut.

Hmotnosť môže ovplyvniť, koľko záťaže kĺby denne zvládajú

Udržiavanie primeranej telesnej hmotnosti patrí medzi najdôležitejšie opatrenia pri prevencii a manažmente osteoartrózy, najmä pri kolenách a bedrách.

Nejde pritom o drastické diéty. Cieľom je dlhodobo udržateľná kombinácia pestrej stravy a pohybu. Ak má človek nadváhu alebo obezitu, zníženie hmotnosti môže odľahčiť nosné kĺby a pomôcť zmierniť ťažkosti.

Čo jesť pre zdravé kĺby?

Neexistuje potravina, ktorá by dokázala poškodenú chrupavku „dorásť“. Jedálniček však ovplyvňuje telesnú hmotnosť aj celkové zdravie a nepriamo tak aj podmienky, v ktorých kĺby fungujú.

Základom by mala byť pestrá strava s dostatkom zeleniny, ovocia, celozrnných potravín, kvalitných zdrojov bielkovín a nenasýtených tukov. Ryby, orechy a semená sú zdrojom omega-3 mastných kyselín, ovocie a zelenina zase poskytujú množstvo vitamínov, minerálov a ďalších biologicky aktívnych látok.

Namiesto hľadania jednej „potraviny na kĺby“ má preto väčší význam celková kvalita jedálnička a udržanie zdravej hmotnosti.

Keď prevencia nestačí: Ako sa osteoartróza lieči?

Osteoartrózu zatiaľ nevieme úplne vyliečiť, jej príznaky však možno zmierňovať a pomáhať pacientovi zachovať pohyblivosť a kvalitu života.

Liečba sa prispôsobuje konkrétnemu pacientovi a závažnosti ochorenia. Môže zahŕňať pravidelný pohyb, fyzioterapiu, úpravu telesnej hmotnosti, lieky proti bolesti a ďalšiu farmakologickú liečbu. Podľa potreby sa používajú aj ortopedické či podporné pomôcky.

Pri pokročilom poškodení kĺbu, keď konzervatívna liečba neprináša dostatočnú úľavu, môže prichádzať do úvahy chirurgická liečba vrátane náhrady poškodeného kĺbu.

Akú úlohu má pri osteoartróze chondroitín sulfát?

Chondroitín sulfát je prirodzenou súčasťou kĺbovej chrupavky a jej medzibunkovej hmoty. Patrí medzi látky, ktoré sa používajú v liečbe osteoartrózy.

Pri chondroitíne je dôležité rozlišovať medzi výživovým doplnkom a registrovaným liekom. Rozdiel nie je iba na obale. Pri lieku podlieha množstvo účinnej látky, jej kvalita aj výroba požiadavkám kladeným na liečivá.

Condrosulf® 400 mg je voľnopredajný liek na liečbu osteoartrózy, nie výživový doplnok. Jedna kapsula obsahuje 400 mg chondroitín sulfátu.

Používa sa pri osteoartróze kolenného, bedrového a prstových kĺbov. Pri užívaní sa treba riadiť odporúčaným dávkovaním uvedeným v písomnej informácii pre používateľa alebo odporúčaním lekára či lekárnika.

Dôležité je tiež neočakávať rovnaký efekt ako od bežného lieku proti bolesti užitého pri akútnych ťažkostiach. Liečba osteoartrózy je dlhodobejšia a jednotlivé opatrenia sa navzájom dopĺňajú.

Fyzioterapia nie je iba rehabilitácia po operácii

Fyzioterapeut môže pomôcť aj človeku, ktorý chce operácii predchádzať alebo lepšie zvládať každodenné ťažkosti.

Cielené cvičenia pomáhajú posilniť svalstvo okolo postihnutého kĺbu, zachovať rozsah pohybu a zlepšiť stabilitu. Súčasťou terapie môže byť podľa individuálneho stavu aj práca s pohybovými stereotypmi a odporúčanie vhodnej záťaže.

Niektorým pacientom pomáhajú aj palice, barle, ortézy alebo vhodné ortopedické pomôcky. Ich výber by však mal zodpovedať konkrétnemu problému.

7 návykov, ktorými môžete kĺbom pomáhať každý deň

Starostlivosť o kĺby nemusí znamenať zásadnú zmenu života. Väčší význam majú návyky, ktoré dokážete udržať dlhodobo:

1. Hýbte sa pravidelne. Aj každodenná chôdza je lepšia než nárazový intenzívny tréning raz za čas.
2. Posilňujte svaly. Stabilnejšie svalstvo pomáha kĺbom zvládať záťaž.
3. Striedajte polohy. Pri sedavej práci sa pravidelne postavte a rozhýbte.
4. Udržujte primeranú hmotnosť. Najmä kolená a bedrá pocítia každý kilogram navyše.
5. Nepodceňujte zranenia. Správne doliečenie úrazu môže znížiť riziko neskorších problémov s kĺbom.
6. Zvyšujte záťaž postupne. Nárazový návrat k intenzívnemu športu po dlhej prestávke môže kĺby zbytočne preťažiť.
7. Bolesť, ktorá sa opakuje, konzultujte s lekárom. Včasná diagnóza pomôže odlíšiť osteoartrózu od iných príčin bolesti kĺbov.

Kedy bolesť kĺbov neodkladať?

Vyšetrenie má zmysel najmä vtedy, ak bolesť pretrváva alebo sa opakovane vracia, kĺb opúcha, postupne stráca pohyblivosť alebo vás ťažkosti obmedzujú pri chôdzi a bežných činnostiach.

Rýchlejšie vyšetrenie si vyžaduje náhle vzniknutá intenzívna bolesť, výrazný opuch, začervenanie alebo horúci kĺb, najmä ak sa pridá horúčka či celková nevoľnosť. Takýto obraz nemusí zodpovedať bežnej osteoartróze.

Vedeli ste, že…? Oddych nemusí byť pre boľavé kĺby vždy tým najlepším riešením. Primeraná fyzická aktivita môže pri osteoartróze pomáhať znižovať bolesť a zlepšovať funkciu kĺbov. Dôležité je vybrať vhodný typ a intenzitu pohybu a záťaž zvyšovať postupne.

Päťdesiatka neznamená koniec aktívneho pohybu

Vek patrí medzi faktory, ktoré nedokážeme ovplyvniť. To však neplatí o všetkom, čo rozhoduje o zdraví kĺbov.

Pravidelný pohyb, silné svaly, primeraná hmotnosť, ochrana kĺbov pred zraneniami a včasné riešenie pretrvávajúcich ťažkostí majú význam v každom veku. Ak sa osteoartróza už objaví, správne nastavená liečba môže pomôcť zvládať jej príznaky a čo najdlhšie zachovať každodennú pohyblivosť.

Cieľom totiž nie je kĺby po päťdesiatke prestať používať. Práve naopak, cieľom je používať ich tak, aby vám čo najdlhšie dobre slúžili.

Condrosulf® 400 mg je liek na vnútorné použitie. Obsahuje chondroitín sulfát. Pred použitím lieku si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľa a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.