Najlepšie vitamíny na vlasy a nechty: Kraľuje im selén
Vitamín D možno získať slnečným žiarením alebo z vybraných potravín. Americká akadémia dermatológie však vyhlásila ultrafialové žiarenie za známy kožný karcinogén. Získavanie vitamínu D prostredníctvom slnečného žiarenia alebo z iných umelých zdrojov tak nemusí byť bezpečné alebo efektívne.
Ako nájsť vhodný kompromis a zabezpečiť adekvátnu ochranu pred slnkom? Na otázky zodpovie PharmDr. Natália Rozman Antolíková, PhD. z Katedry farmakológie a toxikológie v Košiciach.
Na to, aby vitamín D plnil svoje úlohy v organizme, je potrebné mať určitú minimálnu hladinu vitamínu v krvi, a to 30 ng/ml. Produkcia v koži po vystavení slnku predstavuje približne 90 %, pričom zvyšok sa prijíma vo forme potravy alebo doplnkov.
Expozícia slnku prináša však aj škody v zmysle melanómov. O tom, koľko času na slnku stráviť a ako mať stále dostatok vitamínu D, sme sa porozprávali s PharmDr. Natáliou Rozman Antolíkovou, PhD.
Nájdenie optimálneho množstva slnečného žiarenia pre celkové zdravie je náročné a závisí od širokého spektra osobných faktorov ako pohlavie, vek, faktory životného štýlu, typ kože a exponovaný povrch, vrátane genetickej výbavy a UV indexu (dostupný online), ako aj od environmentálnych faktorov ako ročné obdobie a zemepisná šírka.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že je potrebné vyhýbať sa úmyselnému a nechránenému slneniu, najmä v období vyššieho UV indexu, čo je medzi 10. a 15. hodinou. Pre potreby tvorby vitamínu D sa pre dospievajúcich a dospelých odporúča 9 – 13 minútová expozícia (v závislosti od zemepisnej šírky) okolo obedňajších hodín v období medzi marcom a septembrom a v odeve vhodnom pre sezónu.
Nadmerné vystavenie slnku (viac ako 30 minút) neprináša žiadne výhody, pretože komplex fotochemických reakcií obmedzuje produkciu provitamínu D. Ten tak dosiahne maximálnu hladinu v relatívne krátkom čase.
Vedecky je správne tvrdenie, že SPF 50 a SPF 100 odfiltruje 98 % a 99 % UVB lúčov. Avšak v skutočných podmienkach to mnohokrát neplatí, pretože opaľovacie krémy sa testujú pri hrúbke 2 mg/cm2, aby sa určila jeho SPF.
Viaceré štúdie však ukázali, že spotrebitelia neaplikujú požadovanú hrúbku prípravku. Pritom platí, že menšia hrúbka opaľovacieho krému vedie k zníženiu SPF, a teda k zníženiu ochrany pred ultrafialovým žiarením, čím znižujeme celkovú ochranu pred slnkom.
„Dostatočný stav vitamínu D je nevyhnutný pre dobré zdravie. Jeho nedostatok sa spája s celým radom ochorení, vrátane zdravia kostí, nádorovým procesom, autoimunitnými poruchami, kardiovaskulárnymi ochoreniami a mnohými ďalšími. Vzhľadom na svoj nespochybniteľný význam je nedostatok vitamínu D celosvetovo významným problémom verejného zdravia.”
Keď je koža vystavená ultrafialovému žiareniu UVB, pri fotochemickej reakcii sa 7-dehydrocholesterol (provitamín D) v priebehu niekoľkých hodín transformuje na vitamín D3 (cholekalciferol). Ten sa následne v krvi viaže na špecifickú bielkovinu, ktorá vitamín transportuje do pečene, kde dochádza (vplyvom enzýmov) k vzniku biologicky inaktívneho 25-hydroxyvitamínu D – kalcidiolu. Až v obličkách sa kalcidiol transformuje na aktívny kalcitriol schopný väzby na špecifické receptory pre vitamín D.
Okrem iných rizikových skupín (deti, tehotné ženy, obdobie rekonvalescencie, infekcia a iné) sa výrazný deficit vitamínu D pozoroval u seniorov v sociálnych zariadeniach, ktorí sú v minimálnom kontakte so slnkom. S pokročilým vekom sa totiž schopnosť kože syntetizovať vitamín D znižuje – vo veku nad 65 rokov je táto schopnosť znížená až o 75 %.
Na to, aby sme získali vitamín D slnkom, sa potrebujeme vystaviť priamemu slnečnému žiareniu. UVB s vlnovou dĺžkou 290 – 315 nm totiž nepreniká cez sklo ani oblečenie. Tvorba vitamínu D v koži je ale nepriamo úmerná produkcii melanínu. Vyššia produkcia melanínu v koži vedie k tmavšej pokožke, ktorá poskytuje ochranu pred spálením, ale tiež neskorším rozvojom karcinómu kože (obr. vyššie).
Zmeny v metabolizme vápnika u matky počas tehotenstva sú charakterizované zdvojnásobením alebo strojnásobením voľného (biologicky aktívneho) kalcitriolu (najaktívnejšia forma vitamínu D) v sére od začiatku prvého trimestra, pričom sa postupne zvyšujú počas tehotenstva až do tretieho trimestra.
Doplnenie vitamínu D tiež môže prispieť k optimalizácii zdravia kostí matiek počas tehotenstva, hlavne pri jeho nedostatku z rôznych príčin. Počas tretieho trimestra tiež optimalizuje zásoby vitamínu D v pečeni plodu.
Ak dlhodobo pociťujete prejavy možného nedostatku vitamínu D, ako pocity únavy a vyčerpania, svalové kŕče a slabosť, problémy so zubami, náchylnosť na infekcie, poruchy spánku, zmeny nálad, suchá koža, lámavosť kostí a iné, skúste si v pohodlí domova urobiť rýchlotest hladiny vitamínu D3 v krvi podľa postupu, alebo si jeho hladiny môžete dať vyšetriť laboratórne.
Denný príjem vitamínu D je aj v našich podmienkach nedostatočný. K udržaniu potrebnej koncentrácie a užitočných biologických efektov je pri absencii expozície slnečného žiarenia potrebný minimálny prísun 1 000 IU vitamínu D/d (25 μg ).
Z bežnej potravy je možné získať iba 50 – 150 IU denne, pričom za hlavné zdroje sa považujú morské ryby, syry, vaječný žĺtok, pečeň a mliečne výrobky (v závislosti od obdobia). V rastlinách sa vitamín D takmer nenachádza, preto sa niektoré potraviny napríklad cereálie, rastlinné tuky a mliečne výrobky vitamínom D umelo obohacujú.
Spoľahlivým spôsobom, akým môžeme doplniť chýbajúcu hladinu, je siahnuť po voľne rozpustnom filme s obsahom vitamínu D (orodispergovaný film), ktorý sa kontaktom so slinami zmení na suspenziu a pohodlne sa prehltne aj bez zapíjania vodou. Takýmto spôsobom si kdekoľvek a kedykoľvek zabezpečíte potrebnú dávku vitamínu D.
V lekárňach nájdeme hneď niekoľko produktov s obsahom vitamínu D. Najčastejšie sa kombinuje s vitamínom K2, ktorý zasahuje do procesu zrážania krvi. Rovnako nájdeme aj produkty s obsahom vitamínu C a zinku spolu s vitamínom D, kde vitamín C ako známy antioxidant chráni bunky pred negatívnym pôsobením voľných radikálov podobne ako zinok.
*Vitamín D3 2000 IU je výživový doplnok na vnútorné použitie. Nie je náhradou pestrej a vyváženej stravy. Odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť.
Autor článku: PharmDr. Natália Rozman Antolíková, PhD.
Zdroje:
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6407007/